1. Ako je uvedené v perexe (vyššie), problém martinského útulku, nejasnosti a vážne podozrenia preukázateľne rezonujú už 7 rokov (prvý krát boli sťažnosti adresované mestu Martin už v roku 2008). Prečo a kedy ste do celého diania vstúpili práve vy, pán Šimčisko?
Áno, máte pravdu, tento problém je tu už veľmi dlho avšak v tej dobe sme o tom ešte nevedeli a dá sa povedať, že sme verili do tej doby dostupným informáciám ako z médií tak z mesta Martin a teda, že všetko je minimálne tak ako má byť. Boli sme však doslovne zaskočení reportážou televízie Markíza v reláci Reflex v roku 2012 (dostupné na www.youtube.com s heslom „Utulok Martin - Vladimir Hatara ponuka psov na experimenty“ alebo „utulok v Martine“) kde sa na skrytú kameru správca útulku dokonca sám priznal k úmyselnému porušovaniu viacerých zákonov, nedodržiavaniu zákonných lehôt, vykonávaniu pitiev, operáciách na živých psoch a to všetko a navyše bez prítomnosti veterinárneho lekára. Čo zákon samozrejme vyžaduje. Ďalej sa napríklad chválim tým, že v podstate odcudzil psa bez súhlasu majiteľa a iným pre nás nepredstaviteľných veciam. Nezostávalo nám (ako dlhoročným ochrancom zvierat) tak nič iné ako zareagovať a to spísaním petície za odvolanie tohto správcu, ktorú sme adresovali vedeniu mesta Martin. Odpoveď bola avšak negatívna a tak sme nabrali ďalšiu odvahu, pokračovali ďalej a všetky námietky sme predniesli verejne na mestskom zastupiteľstve ako primátorovi tak aj poslancom, z ktorých však do dnešného dňa nebolo splnené nič.
2. Z tohto vyplýva, že mesto Martin je absolútne pasívne. Čo ste ale pre dobro veci spravili Vy a vaše združenie?
Hneď na to sme založili oficiálne občianske združenie Túlavé šťastie, aby sme jednak mohli postupovať systematicky a spoločne a aby bolo umožnené podobne zmýšlajúcim ale aj úplne nezainteresovaným luďom takouto formou pomáhať a spájať sily. Nezostali sme samozrejme len pri tom, podnikli sme konkrétne kroky. Vykonávame medzičasom napríklad odchyt túlavých mačiek a zabezpečujeme prostredníctvom veterinára ich sterilizácie (nakoľko sme si vedomí aj zdravotných rizík spojených s takýmito mačkami). Obracajú sa na nás ľudia, ktorí sa boja dať nájdeného psa do mestského útulku a vždy ich radi príjmeme. Realizujeme následne napr. adopcie takýchto zvierat to aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. A cieľ? Môžeme už teraz povedať, že výhľadovo proti sa tejto situácii snažíme postaviť naozaj zodpovedne a teda chceme zriadiť vlastný útulok. Momentálne hľadáme vhodný pozemok takže aj touto cestou chceme vyzvať verejnosť. Ak o nejakom vhodnom prosím viete, nezaváhajte a dajte nám vedieť pretože bez pozemku to nepôjde.
3. To je chvályhodné a som rád, že na to všetko upozorňujete hlavne konkrétnou prácou a výsledkami, avšak situácia v mestskom útulku naďalej trvá. Čo s tým?
Situáciu detailne sledujeme, trváme na svojom a pripravujeme ďalšie (aj právne) kroky, aby kým sa dúfame podarí poriadne starať o martinské zvieratá, došlo aspoň k zmierneniu situácie. Ako sme hovorili, snažíme sa o konštruktívne riešenia a tak sme vedeniu mesta predostreli detailný a komplexný návrh našej predstavy fungovania útulku, pričom obsahoval aj body ako šetrenie mestských peňazí, otvorenie verejnosti a dobrovoľníkom, zriadenie adopčnej komisie, zavedenie detailnej a nespochybniteľnej evidencie (aj fotografie) zvierat tak, aby ľudia mohli vôbec vedieť čo sa v útulku so zvieratami vlastne deje. Tento návrh bol vedením odmietnutý v celom rozsahu. V zastupiteľstve síce padol návrh jedného mladého poslanca, aby náš návrh bol porovnaný s existujúcim útulkom, a tak bolo vôbec umožnené poslancom rozhodnúť sa objektívne a kvalifikovane, avšak na naše prekvapenie ani tento návrh neprešiel.
4. To je smutné a myslím, že by o tomto malo vedieť oveľa viac ľudí, a nielen tých, ktorí majú radi zvieratá. Čo by ste chceli takýmto ľuďom na záver odkázať?
V prvom rade, že ďakujeme za priestor a že nás vôbec niekto naozaj vypočul. Všetky informácie pripravujeme pre internetovú stránku www.tulavestastie.sk a do jej spustenia nás môžu ľudia sledovať na našej facebookovej skupine „OBČIANSKE ZDRUŽENIE TÚLAVÉ ŠTASTIE“ kde nás bude za chvíľu už tisíc a budeme vďační za akúkoľvek pomoc a záujem. Na záver už chcem len povedať, že pevne veríme že aj na základe tohto rozhovoru sa začne verejnosť oveľa viac pýtať a zaujímať čo sa deje v tejto oblasti, nezostanú ľahostajní tak ako to niekedy býva na Slovensku zvykom a tak vyvinieme ďalší tlak na mesto Martin pretože tieto zvieratá za to jednoducho nemôžu a zaslúžia si preto pozornosť a starostlivosť.